Ako Store Manager pracuje s úsmevom už viac ako rok. Je empatická, priateľská a pre svoj tím a svoju predajňu dýcha. Už pri prijímacom pohovore sme si boli istí, že medzi nás vo Vermonte skvele zapadne. To, čo sme však o Klárke vtedy ešte nevedeli, je to, že svoju energiu investuje do mnohých aktivít, ktoré podniká vo svojom voľnom čase. Behá po horách, ani maratón vraj nie je problém. Cestuje sama, na vlastnú päsť a venuje sa vozičkárom. Klárku sme vyspovedali a celé rozprávanie si môžete prečítať v našom rozhovore.

ČO ŤA NA TVOJEJ PRÁCI NAJVIAC BAVÍ?

Na mojej práci ma najviac baví moja predajňa, pretože to je moje dieťatko. Je to výchova, práca s mojím tímom, ktorý učím všetko tak, aby bol samostatný a najlepší. Keď odídem na dovolenku alebo školenie, chcem, aby môj tím zvládol chod predajne bez problémov, akoby som tam bola. Tím a predajňa sú pre mňa na prvom mieste, pretože sa od toho odvíja všetko ostatné. Dosahovanie výsledkov, vizuál predajne, a predovšetkým zákaznícky servis. Snažíme sa o to, aby sa u nás zákazníci cítili dobre, aby sa vracali a aby sme si my budovali portfólio stálych zákazníkov. Vo chvíli, keď sú zákazníci alebo moji kolegovia nespokojní, je cesta k úspechu oveľa ťažšia a je náročné to zmeniť.

ČO SI NA VERMONTE NAJVIAC VÁŽIŠ?

Na našom Vermonte si najviac vážim to, že sme rodina. Nie je to firma, ktorá ide len za ziskom a nehľadí navôkol, ale, naopak, je to firma, ktorá sa o zamestnancov stará. Nemám tým na mysli len benefity, ale predovšetkým starostlivosť o každého z nás ako jedinca. Zamestnanec tu nie je len číslom, ale má meno. Sú aj dni, keď nám tečie do topánok a nie je nám do spevu. Vážim si , že v týchto situáciách tu pre nás Vermont je, či už nadriadený alebo HR, ale aj môj tím v predajni.

ČÍM SA VO VOĽNOM ČASE ODREAGUJEŠ?

Najviac zbožňujem behanie a cestovanie. S tým súvisí lezenie po horách, spoznávanie nových ľudí a kultúr. Pred príchodom do Vermontu som pracovala ako regionálna vedúca, čo bola veľmi náročná a stresujúca práca. Preto som hľadala nejakú aktivitu, pri ktorej by som si mohla vyčistiť hlavu a utriediť myšlienky. Zároveň som asi pred štyrmi rokmi podstúpila úspešnú operáciu, ktorá pre mňa predstavovala kľúčový moment, a ja som si uvedomila, že starostlivosť o dušu je pre mňa veľmi dôležitá. A práve vtedy som našla záľubu v behaní. Spočiatku som zabehla 1 km, celá upachtená, a postupne som pridávala viac a viac. Približne po roku, počas ktorého som sa snažila zlepšovať sa a čítala som aj rôzne knihy, som dostala k narodeninám svoje prvé preteky. Išlo o bežecké preteky na 10 km v Prahe. To bol medzník, keď som si povedala, že to zvládnem, a odvtedy sa zúčastňujem na bežeckých pretekoch. Zabehla som polmaratón v Karlových Varoch alebo napríklad v Ústí nad Labem. Bežala som aj maratón v máji 2018. Vyhrala som Horskú výzvu, čo bol beh na 18 km Krušných horách. No a keď mám pred sebou pár dní voľna, nemám problém si zbaliť spacák a prespať sama napríklad na Snežke a pozerať sa na hviezdy. Keď je človek sám, vníma veci navôkol inak. A keďže pri sebe nemá nikoho, s kým by sa o to mohol podeliť, delí sa o to sám so sebou a v podstate mu to veľakrát dá viac. Preto mi vôbec nerobí problém cestovať sama, behať sama a spoznávať sama. A o tom to je, že keď je človek spokojný sám so sebou a robí niečo, čo ho teší, odovzdáva to aj svojmu okoliu. V budúcnosti by som chcela precestovať Moldavsko, Ukrajinu, Nepál a vzdialenejšie východné destinácie, ktoré ešte nie sú príliš navštevované turistami. Ľudia sa často boja do týchto krajín cestovať, ale keď pristupujete k miestnym zvyklostiam s pokorou, môžete spoznať danú krajinu úplne inak ako s cestovnou kanceláriou alebo so sprievodcom.

AKO DOKÁŽEŠ SKĹBIŤ SVOJE ZÁUJMY S PRÁCOU?

Myslím si, že máme veľkú výhodu v tom, že pracujeme krátky/dlhý týždeň. To znamená, že mám často napríklad 3 dni po sebe voľno. Vtedy si zbalím batôžtek a spacák, vezmem auto a idem. Keď idem na tzv. veľkú dovolenku, čerpám dovolenku tak, aby mi to spolu vyšlo aspoň na 14 – 16 dní.

JE NIEČO, ČO O TEBE EŠTE NEVIEME?

Myslím, že áno. Ďalšia činnosť, ktorá ma okrem behania a cestovania teší, je trávenie času s vozičkármi. Každý rok v lete jazdíme na spoločnú akciu, ktorú organizuje môj kamarát Vašek. Keď mal Vašek 17 rokov, spadol zo stromu a ochrnul. Odvtedy je na vozíku a my sme si k sebe znovu našli cestu, pretože sa poznáme od detstva. Každé leto sa teda vyberieme s vozičkármi na niekoľkodňovú akciu po Česku, splavovali sme napríklad rieky Vltava a Morava. Je to super v tom, že sa prepoja naše svety, a cieľom je ukázať, že vozičkár nemusí poznať len svoju rutinnú cestu z domu do školy alebo do práce, ale že aj na vozíku môže spoznávať svet. Je to činnosť, ktorá ma napĺňa a ktorá mi dodáva pocit, že svet nie je až taký čiernobiely, ako sa niekedy môže zdať.